Vo štvrtok 17. februára sa významný český umelec Jan Přeučil dožíva 85 rokov.
Jan Přeučil sa narodil 17. februára 1937 v Pardubiciach. Vyrastal však v
Prahe. Jeho otec František Přeučil (1907-1996) bol novinár, vydavateľ a
v rokoch 1945-1948 tiež poslanec parlamentu za Československú stranu
národno socialistickú. V roku 1949 ho zatkla Štátna bezpečnosť a v rámci
procesu s Miladou Horákovou ho súd odsúdil na doživotie. Prepustili ho
až v roku 1963 a v 90. rokoch rehabilitovali.
Zlý kádrový profil zapríčinil, že Jan Přeučil nemohol študovať herectvo,
hoci film a divadlo miloval od detstva. Vyučil sa drevárskemu remeslu a
pracoval v ČKD, kde začal hrať ochotnícke divadlo. Napokon absolvoval
večerné gymnázium a diaľkovo aj štúdium na Divadelnej fakulte Akadémie
múzických umení (DAMU).
Okrem vojenskej služby v Českých Budějoviciach, resp. v Jihočeskom
divadle, pôsobil väčšinu svojej hereckej kariéry v pražskom Divadle Na
zábradlí (1960-1993). Na jeho javisku vytvoril desiatky postáv v
klasickom i modernom repertoári (Kráľ Ubu, Proces, Plešatá speváčka,
Hamlet), a tiež v hrách Václava Havla (Zahradní slavnost, Ztížená
možnost soustředění, Vyrozumění). V rokoch 1982-1987 bol v divadle aj
umeleckým riaditeľom.
Vynikol aj v žánri divadla jedného herca, napríklad v predstavení Šetrnost, za ktoré dostal Cenu Divadelných novín.
Na filmovom plátne debutoval v detskej snímke Hry a sny režiséra Milana
Vošmika z roku 1958, výraznejšia úloha ho čakala v kriminálke Smrť v
sedle, ktorú v tom istom roku nakrútil Jindřich Polák. Odvtedy sa
objavoval pravidelne vo filmoch aj televíznych seriáloch, väčšinou v
epizódnych úlohách. Spomenúť možno film Zločin v šantánu (r. Jiří
Menzel, 1968), komédiu "Čtyři vraždy stačí, drahoušku" (r. Václav
Vorlíček, 1970), či detektívky Vím, že jsi vrah (r. Petr Schulhoff,
1971) a Sedmého dne večer (r. Vladimír Čech, 1974).
Diváci ho mohli vidieť v druhom pokračovaní obľúbených komédii o
medikoch Jak básníci přicházejí o iluze (r. Dušan Klein, 1984), či vo
filme Dobří holubi se vracejí (r. Dušan Klein, 1989).
Často hrával v rozprávkach a tvorbe pre deti sa venoval aj so svojou
prvou manželkou Štěpánkou Haničincovou (po jej smrti sa jeho druhou
ženou stala herečka Eva Hrušková). Hral v množstve televíznych seriálov,
venuje sa tiež dabingu - za túto aktivitu si prevzal v roku 2017 Cenu
za celoživotné majstrovstvo.
Významnou súčasťou jeho práce je aj pedagogické pôsobenie. V rokoch
1963-1990 vyučoval herectvo a pohybovú výchovu na DAMU, od roku 1997
pôsobí na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Za umelecko-pedagogickú
činnosť ho v roku 1988 vymenovali za docenta a v roku 2003 za
mimoriadneho profesora. Bohatá je aj jeho publikačná činnosť, svoju
životnú a profesionálnu dráhu popísal v autobiografickej knihe Zloun
(1997).